Zdravotný Asistent 3ročný

Bunkové organely – sú to organy alebo určité útvary ktoré sú uložené vo vnútry bunky. Každá bunková organela plní určitú funkciu v bunke.

Cytoplazmatická membrána: je semipermeabilna (polopriepustná), ma polotekutý charakter. Reguluje prijem a vydaj látok z vonkajšieho prostredia a naopak.

Endoplazmatické retikulum: je to sieť prepojených kanálikov, mechúrikov alebo spolštených cisterien ktoré sú ohraničené vlastnou membránou „je to sintetické centrum v bunke“. Rozdeľujeme na dva – drsne a hladké retikulum.

Drsne – na membráne drsného R. sa nachádzajú ribozómi.

Hladké – neobsahuje ribozómy.

Funkcia retikula – na drsnom retikule prebieha proteosyntéza (tvorba bielkovín). Na hladkom retikule prebieha tvorba aj odbúravanie tukov a cukrov (ktoré bunka spotrebuje).

Golgiho aparát: ma veľmi podobnú stavbu ako endoplazmatické retikulum. Neobsahuje ribozómy. V tomto aparáte sa dotvárajú (dokončujú) bielkoviny ktoré boli syntetizovane na ribozómoch v Endoplazmatickom R..

Lyzozómy: sú to drobné váčiky ktoré obsahujú enzýmy (Hydrolytické enzýmy) ktoré majú schopnosť rozložiť biologicky materiál (napr. vírus, baktériu). Hlavná funkcie je obrana bunky.

Pôsobnosť týchto enzýmov je obmedzená na vnútro lyzozómu.

Mitochondrie: sú to oválne útvary v cytoplazme bunky zložené z vonkajšej a vnútornej membrány. Vnútorná membrána vytvára vo vnútri priehradky v ktorých sú uložené enzýmy ktoré sú dôležité pre oxidáciu látok. Je to dôležité respiračné centrum bunky.

Jadro (nucleus): je to centrálna organela v bunke. Obsahuje genetickú informáciu pre život a delenie bunky (DNA). Ma riadiacu a koordinačnú funkciu. Väčšina buniek ľudského tela obsahuje jadro, len niektoré nie – napr. Erytrocyty – červene krvinky. Na povrchu jadra sa nachádza jadrová membrána. Vo vnútry jadra sa nachádza „chromatín“ (jeho hlavnou zložkou je DNA).

Jadierko (nucleolus): je to maličké guľovité teliesko vo vnútry, jadre bunky. Nemá membránu a jeho funkcia je že vytvára ribozómová - r RNA ako kopia úseku DNA a pórmi membrány prechádza do cytoplazmy kde sa z nej skladajú ribozómy.

Chromozómy: sú to stužkovité útvary. Tvoria ich molekuly DNA a bielkovinové častice. Počet CHR (CHR – chromozóm) je v bunke stály. Človek ma v bunke 46 CHR. Zrelé pohlavne bunky však majú LEN 23 CHR. Ich prítomnosť v jadre je trvala. Stavba CHR je – 2 dcérske spojene v mieste – CENTROMÉRA.  

Bunkové delenie – Mitóza: je to nepriame delenie buniek, vzniknú 2 rovnaké dcérske bunky, ma 4 fázy.

1.      Profáza:  CHR sa skracujú, centrioly sa zdvoja, na konci fázy sa rozpadá jadrová membrána.

2.      Metafáza:  CHR sa napájajú na vlákna deliaceho vretienka a zoskupujú sa.

3.      Anafáza:  rozdelené CHR sú priťahované zmršťovaním vlákien del. vretienka.

4.      Telofáza:  ma opačný priebeh ako prvá. CHR sa predlžujú a vytvára sa jadierko s jadrovou membránou. Mizne deliace vretienko a vznikajú 2 dcérske bunky – rozdelia sa.

Meióza: je typická pre pohlavné bunky (spermie a vajíčka).

Základy genetiky – dedičnosť / premenlivosť: potomkovia všetkých živých org. Sa podobajú na svojich rodičov - dedičnosť. Podobnosť nie je identická – úplná, môžu sa líšiť v morfológ. Alebo funkčných znakoch – premenlivosť (variabilita). Genetika je veda o dedičnosti a jej zakladateľom je Johann Gregor Mendel.

Gén – dedičná vloha: je to úsek molekuly DNA, určitá časť chromozómu uložená v jadre buniek. Súbor génov bunky – genotyp a súbor znakov organizmu (tvar, stavba, funkcia) – fenotyp. CHR sú v jadre zastúpené párovo, preto sú aj gény pre určitý  znak párové.

Lokus: je to miesto ktoré zaujíma gén na chromozóme.

Jedinec ktorý ma pre určitý znak na oboch CHR  rovnaké gény – homozygot napr. osoby s krvnou skupinou 0 (gény 0, 0).

Jedinec ktorý ma pre určitý znak na oboch CHR rôzne gény – heterozygot napr. osoby s krvnou skupinou AB (gén A, gén B).

Zákldané pravidla dedičnosti – objavil J.G.Mendel

1.      Pravidlo o uniformite krížencov – krížením červeno kvetých a bielo kvetých rastlín získal cerveno kvete – vloha pre červenú farbu prevládla – mali rovnaké kvety.

Vloha ktorá prevládla je dominantná a vloha ktorá je potlačená je recesívna.

2.      Pravidlo štiepenia – druha filiálna generácia (F2) už nie je jednotná, ale sa v nej vyskytujú prejavy znakov obidvoch rodičov. 

3.      Pravidlo o voľnej kombinácii dedicnych vlôh (alel) – hovorí o voľnej kombinovateľnosti aliel pri tvorbe gamet – pohlavných buniek. Toto pravidlo sa uplatňuje pri sledovaní dedičnosti dvoch a viacerých znakov.

Lekárska genetika sa zaoberá skúmaním dedičných ochorení a možnosťami ich prevencie.