Zdravotný Asistent 3ročný

Funkčná morfológia tkanív:

Tkaniva sú súbory buniek ktoré majú rovnaký tvar a jednu hlavnú funkciu. Základnými východiskovými tkanivami pre vývoj organizmu sú epitely.

Epitel – je tkanivo plošného charakteru zloženého s buniek tesne priradených k sebe. Medzi týmito bunkami sa nachádza nepatrne množstvo medzibunkovej hmoty. Odborne ho nazývame INTERSTICIALNY priestor.

Poznáme nasledujúce tkaniva:   1. Spojivové   (väzivo, chrupku, kosť – zabezpečujú výstavbu pevnej opory tela a súvisia aj s vývojom pohybovej sústavy.)

                                                         2. Svalové   (zabezpečuje pohyb.)

                                                         3. Nervove   (zabezpečuje prijem, spracovanie a prenos informácii, prenos nervových vzruchov.)

Orgán – je to súbor tkanív zreteľne oddelených od okolia ktoré plnia viacero funkcii (napr. srdce, pľúca a atď..).

Organová sústava – je to súbor orgánov ktoré plnia príbuzné alebo podobné funkcie (tráviaca, dýchacia, srdcovo cievna a atď..).

Stavba a funkcia epitelu:

Epitel nemá vlastne cievne zásobenie, je vyživovaný latkami s hlbších tkanív.

Delenie epitelu – rozdeľujeme podľa tvaru, počtu vrstiev a jeho funkcie.

Podľa tvaru ich delíme na plochý, kubický a cylindrický.

1.     Plochy – tvar buniek je plochý a vystiela napr. hrudníkovú alebo brušnú dutinu.

2.     Kubicky – má tvar kocky a tvorí napr. hlbšie vrstvy pokožky.

3.     Cylindricky – má tvar cylindra a vystiela dýchacie cesty (niekedy má aj riasenky).

Podľa počtu vrstiev rozdeľujeme na jedno vrstvový, viacvrstvový a prechodný viacvrstvový.

1.     Jedno vrstvový – obsahuje jednu vrstvu epitelov (vnútorný povrch ciev).

2.     Viacvrstvový – obsahuje niekoľko vrstiev epitelov (je typický pre povrchovú vrstvu kože).

3.     Prechodný viacvrstvový – obsahuje niekoľko vrstiev, ale obsahuje rôzne tvary buniek, schopných meniť tvar (napr. vývodné močové cesty).  

Podľa funkcie ich delíme na krycí a výstelkový, žľazoví, rezorpčný a zmysloví.

1.     Krycí a výstelkoví – tento epitel chráni vonkajší a vnútorný povrch tela a organov.

2.     Žľazoví – je schopný prijímať a spracovať látky a vytvoriť nejaký produkt. 

Žľazy poznáme exkrečné, sekrečné, inkrečné – endokrinne.

a.     Exkrečné – vylučujú odpadové látky (potné žľazy).

b.     Sekrečné – produkujú sekrét ktorý organizmus potrebuje, zužitkuje (žalúdočná šťava).

c.      Inkrečné (endokrinne) – produkujú hormóny – vylučované priamo do krvi (štítna, nadobličky a atď..). 

3.     Rezorpčný – skladá sa z buniek ktoré sú schopne svojim povrchom prijímať látky, spracovať ich a preniesť ich do ciev (krvi) ... (vystiela vnútorný povrch čreva). 

4.     Zmysloví – obsahuje bunky ktoré sú citlivé na fyzikálne alebo chemické podnety, sú schopné sa podráždiť a podať danú informáciu ďalej (čuchové bunky, bunky sietnice oka a atď..).

Spojiva plnia tieto základné funkcie:   spájaciu, opornú a metabolickú.

Väzivo – skladá sa:

1.     bunky

2.     väziva – Fibrocity

3.     vlákna – kolagénove, elastické a retikulové

4.     medzibunková hmota – koloidný roztok ktorý vypĺňa priestor medzi bunkami

Delenie väziva:

1.     tuhe – je pevné a odolné, obsahuje prevažne kolagénove vlákna (napr. šľachy).

2.     riedke – obsahuje málo vlákien a viac medzibunkovej hmoty (vypĺňa štrbiny medzi organmi).

3.     elastické – obsahuje prevažne elastické vlákna a je pružné a ohybné (niektoré väzy na chrbtici).

4.     tukové – skladá sa s tukových buniek, napr. v podkoží a ma význam pri regulácii telesnej teploty.

5.     lymfoidne – je základom miazgových uzlín.

Chrupka – skladá sa:

1.     bunky – chondrocity,

2.     vlákna – kolagénove a elastické,

3.     medzibunkovej hmoty

Chrupka je bez ciev a nemá inerváciu. Jej povrch pokrýva väzivový obal a voláme ho PERICHONDRIUM.

Delenie chrupky:

1.     hyalinova – je sklovitá, porcelánovo biela a veľmi tvrdá.

2.     hladká – pokrýva kĺbový povrch kosti.

3.     elastická – je pružná a ohybná (napr. ušnica alebo hrtanová príchlopka).

4.     väzivová – obsahuje veľmi silné kolagénove vlákna a je silná a odolná na tlak (medzi stavcami, platničkami).

Kosť – kostné tkanivo je pevne spojivové tkanivo ktorého základná hmota je mineralizovaná.  Je základom kosti a kosť samotná je krvotvorný orgán.

Kosť sa skladá s kolagenového vlákna ktoré je usporiadané:

a.     nepravidelným spôsobom – je typické pre kostné výbežky, trámce.

b.     vrstvovitým spôsobom – je základom väčšiny kosti skeletu dosp. človeka.

V priehlbinkách kostných lamiel sú uložené kostné bunky OSTEOCYTY.